Silné zemetrasenie v Rakúsku v noci pocítili aj obyvatelia niektorých miest na západe Slovenska. Otrasmi sa podľa dostupných informácií zaoberali najmä ľudia v Bratislave a Modre, kde ich obyvatelia zaznamenali napriek tomu, že epicentrum sa nachádzalo za hranicami.
Podobné udalosti bývajú v pohraničných oblastiach citeľné aj na väčšiu vzdialenosť. To, ako intenzívne ich ľudia vnímajú, závisí nielen od sily zemetrasenia, ale aj od hĺbky ohniska, geologického podložia či typu budov, v ktorých sa práve nachádzajú.
Otrasy zaregistrovali aj na Slovensku
Správy o otrasoch sa objavili najmä z územia hlavného mesta a jeho širšieho okolia. V Bratislave môžu ľudia pri slabších až stredne silných otrasoch zaznamenať chvenie nábytku, pohyb závesných predmetov, dunenie alebo krátke vibrácie podlahy. V niektorých prípadoch si obyvatelia takýto jav môžu pomýliť s prechodom ťažkého vozidla, stavebnými prácami či silným nárazovým vetrom.
Modra patrila medzi miesta, odkiaľ ľudia hlásili pocit otrasov. Vnímavosť jednotlivcov sa však môže výrazne líšiť. Kým časť obyvateľov zemetrasenie zaregistruje okamžite, iní ho nemusia postrehnúť vôbec, najmä ak sa nachádzajú vonku, cestujú alebo sú v pohybe.
V dostupnej správe neboli uvedené informácie o škodách, zranených ani o presnej magnitúde otrasov. Pri zemetrasení, ktoré sa šíri cez hranice, sa podrobné údaje zvyčajne postupne spresňujú po vyhodnotení meraní seizmologických staníc.
Prečo môžu otrasy prekročiť hranice
Zemetrasenie nevníma administratívne hranice. Seizmické vlny sa šíria podložím do širokého okolia a pri vhodných podmienkach ich možno cítiť stovky kilometrov od epicentra. Západné Slovensko je pritom prirodzene prepojené s rakúskym prihraničným priestorom, preto môžu udalosti v susednej krajine upútať aj slovenskú verejnosť.
Intenzita, ktorú pociťujú ľudia na povrchu, nemusí priamo zodpovedať sile zemetrasenia uvádzanej prístrojmi. Magnitúda vyjadruje energiu uvoľnenú pri zemetrasení, zatiaľ čo intenzita opisuje konkrétne účinky v jednotlivých lokalitách. Obyvatelia bližšie k epicentru tak môžu zaznamenať výraznejšie prejavy než ľudia vo vzdialenejších mestách.
Na Slovensku sa zemetrasenia vyskytujú, hoci veľká časť z nich je slabá a zaznamenajú ich iba prístroje. V minulosti však krajinu zasiahli aj otrasy, ktoré mali citeľné následky pre obyvateľstvo a stavby. Práve preto sú hlásenia ľudí dôležitým doplnkom k technickým meraniam seizmológov.
Čo robiť počas otrasov
Ak človek zaznamená zemetrasenie v budove, základným pravidlom je zachovať pokoj a chrániť sa pred padajúcimi predmetmi. Bezpečnejšie je ukryť sa pod pevný stôl alebo sa presunúť k vnútornej nosnej stene, ak to situácia umožňuje. Treba sa vyhnúť oknám, skleneným plochám, vysokým skriniam a predmetom, ktoré sa môžu prevrátiť.
- Počas otrasov netreba používať výťah.
- Ak je to bezpečné, po skončení otrasov je vhodné opustiť poškodenú budovu schodiskom.
- Vonku je potrebné vzdialiť sa od budov, elektrického vedenia, stromov a iných objektov, z ktorých môže niečo spadnúť.
- V aute je vhodné zastaviť na bezpečnom mieste mimo mostov, tunelov a nadjazdov.
Po otrasoch je rozumné skontrolovať prípadné poškodenie budovy, únik plynu alebo vody a riadiť sa pokynmi záchranných zložiek a úradov. Pri vážnom poškodení, zranení alebo bezprostrednom ohrození treba volať tiesňovú linku 112.
Údaje sa môžu ešte spresniť
Pri čerstvých seizmických udalostiach bývajú prvé údaje predbežné. Seizmologické pracoviská následne porovnávajú záznamy z viacerých staníc, aby určili miesto vzniku otrasov, ich hĺbku a presnú silu. Až na základe takéhoto vyhodnotenia možno spoľahlivo posúdiť rozsah udalosti a možné riziká.
Nočné otrasy v Rakúsku tak opäť ukázali, že aj prírodná udalosť mimo územia Slovenska môže byť citeľná pre domácnosti v blízkosti hraníc. Pre obyvateľov Bratislavy, Modry a ďalších miest išlo najmä o nezvyčajný moment, ktorý však zároveň pripomína význam rýchlej informovanosti a základnej pripravenosti na mimoriadne situácie.
