Vládna koalícia pripravuje balík opatrení, ktorými chce finančne podporiť niektoré skupiny obyvateľov. Jedným z návrhov, o ktorom sa diskutuje, je nulová daň pre matky so štyrmi deťmi. Takáto úľava by mohla citeľne zvýšiť čistý príjem časti domácností, zároveň však otvára otázku, kto pomoc dostane a ako ju štát zaplatí v čase napätých verejných financií.
Téma prichádza v období, keď vláda hľadá spôsob, ako skombinovať sociálne opatrenia s konsolidáciou rozpočtu. Rodiny dlhodobo čelia rastúcim nákladom na bývanie, potraviny, energie, školské potreby či starostlivosť o deti. Každé nové zvýhodnenie preto môže mať výrazný vplyv na rodinné rozpočty, ale aj na príjmovú stranu štátnej kasy.
Pomoc má smerovať k veľkým rodinám
Nulová daň by v praxi znamenala, že dotknuté matky by zo svojich príjmov neodvádzali daň z príjmu v rozsahu, ktorý určí pripravovaná legislatíva. Konečný dosah opatrenia bude závisieť od jeho presného nastavenia. Dôležité bude napríklad to, či sa bude týkať iba zamestnankýň, aj podnikateliek, prípadne aké podmienky bude musieť rodič splniť.
Zatiaľ nie je zrejmé, aké budú presné hranice návrhu ani odkedy by mal začať platiť. Pred prijatím by mal prejsť štandardným legislatívnym procesom, počas ktorého sa môže jeho podoba meniť. Rozhodujúce budú aj výpočty ministerstva financií, ktoré ukážu, o aký výpadok daňových príjmov by mohlo ísť.
Podpora viacdetných rodín patrí medzi politicky citlivé témy. Štát môže prostredníctvom daňových úľav, prídavkov alebo iných príspevkov zmierňovať náklady spojené s výchovou detí. Zároveň však musí určiť, či má pomoc smerovať najmä k rodinám s najvyššími výdavkami, alebo prednostne k tým, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi.
Ekonóm spochybňuje hranicu štyroch detí
Kritický pohľad na návrh prezentoval ekonóm Ján Ďurana, podľa ktorého nulová daň nastavená až od štvrtého dieťaťa nedáva dostatočný zmysel. Upozorňuje, že citeľne rastúce náklady má už aj rodina s tretím dieťaťom. Nastavenie podpory až pri štyroch deťoch by tak mohlo vytvoriť výrazný rozdiel medzi domácnosťami, ktorých situácia môže byť pritom veľmi podobná.
Argument sa týka najmä princípu rovnakého zaobchádzania. Rodina s tromi deťmi môže mať vyššie náklady než domácnosť so štyrmi deťmi, ak má napríklad nižší príjem, spláca bývanie alebo sa stará o člena rodiny so zdravotnými ťažkosťami. Samotný počet detí preto nemusí vždy presne vystihovať finančnú situáciu domácnosti.
Daňové úľavy navyše najviac pomáhajú ľuďom, ktorí majú zdaniteľný príjem. Rodič na rodičovskej dovolenke, nezamestnaný človek alebo osoba s veľmi nízkym zárobkom môže mať z nulovej dane menší úžitok než domácnosť s vyšším príjmom. Aj preto sa pri podobných opatreniach často diskutuje o kombinácii daňových nástrojov a priamych dávok.
Otázkou zostáva cena pre rozpočet
Vládne opatrenia prichádzajú v čase, keď sa verejné financie dostávajú pod tlak. Každé zníženie daňových príjmov musí štát kompenzovať buď úsporami, vyššími príjmami z iných zdrojov, alebo rastom deficitu. Práve preto bude pri hodnotení návrhu dôležité, či vláda predstaví aj jasné krytie jeho nákladov.
Politická diskusia sa môže sústrediť aj na to, či je účinnejšie adresne pomáhať veľkým rodinám, alebo znižovať daňové a odvodové zaťaženie širšiemu okruhu pracujúcich rodičov. Prvá možnosť koncentruje podporu na menšiu skupinu, druhá síce rozkladá náklady, no môže zasiahnuť viac domácností.
Pre rodiny bude podstatné najmä to, či sa z avizovaného zámeru stane konkrétny zákon a aké pravidlá prinesie. Kým nebudú známe presné parametre, nemožno spoľahlivo určiť, koľko by jednotlivé domácnosti ušetrili ani koľko by opatrenie stálo štát.
Diskusia o nulovej dani pre matky štyroch detí tak nie je iba debatou o jednej daňovej úľave. Ide o širšiu otázku, ako má štát podporovať rodiny a či dokáže nové výdavky a úľavy zosúladiť s potrebou ozdraviť verejné financie.
