Debata o jadrovom programe Saudskej Arábie sa opäť dostáva do centra pozornosti. Podľa expertov môže prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa prispieť k tomu, aby sa Blízky východ ešte viac priblížil novej fáze jadrového súperenia.
Kritici administratívy USA poukazujú najmä na rozpor v tom, ako Washington pristupuje k jednotlivým štátom regiónu. Kým Irán čelil dlhodobo tvrdému medzinárodnému tlaku pre obavy z možného zneužitia jadrového programu, Saudskej Arábii môže byť umožnené rozvíjať ambície, ktoré boli v prípade Teheránu predmetom zásadných sporov.
Trump hasí požiar benzínom, tvrdia analytici.
Obavy z ďalšieho súperenia v regióne
Otázka jadrových kapacít na Blízkom východe nie je iba technickou alebo energetickou témou. V regióne, kde dlhodobo pretrvávajú konflikty, geopolitická rivalita a nedôvera medzi štátmi, môže každé rozšírenie citlivých jadrových technológií vyvolať reakciu ďalších krajín.
Práve preto odborníci varujú pred precedensom. Ak by Saudskej Arábii boli tolerované kroky, ktoré Spojené štáty v minulosti ostro kritizovali u Iránu, mohlo by to oslabiť argumentáciu Washingtonu v otázke nešírenia jadrových zbraní. Rizikom nie je len samotný program jednej krajiny, ale aj možná snaha jej regionálnych rivalov nezostať pozadu.
Saudská Arábia patrí medzi najvplyvnejšie štáty arabského sveta a je dôležitým partnerom USA v oblasti bezpečnosti, energetiky aj regionálnej politiky. Jej prípadné posilnenie v jadrovej oblasti by preto malo širší dopad než rozhodnutia menších štátov.
Iný meter než pri Iráne
Jadrový program Iránu je už roky jedným z najspornejších bezpečnostných problémov sveta. Západné krajiny sa obávajú, že technológie určené na civilné účely môžu byť v budúcnosti využité aj na vojenské ciele. Teherán takéto ambície odmieta, no spor okolo jeho programu priniesol sankcie, diplomatické rokovania aj opakované napätie.
V prípade Saudskej Arábie sa teraz objavuje otázka, či USA nezmierňujú vlastné požiadavky voči spojencovi, hoci pri Iránu presadzovali prísne obmedzenia. To, čo Washington zakazoval Teheránu, môže podľa kritikov povoľovať Rijádu.
Takýto prístup by mohol mať dôsledky aj mimo bezprostredného regiónu. Medzinárodné dohody a kontrolné mechanizmy fungujú najlepšie vtedy, keď sú pravidlá uplatňované predvídateľne a rovnako. Ak štáty získajú dojem, že rozhodujúce nie sú bezpečnostné riziká, ale politické spojenectvá, dôvera v celý systém môže slabnúť.
Prečo sa to týka aj Európy
Napätie na Blízkom východe má priamy dosah aj na Európu a Slovensko. Konflikty alebo eskalácia v oblasti ovplyvňujú ceny energií, bezpečnostnú situáciu, svetový obchod i migračné trasy. Každý krok, ktorý zvyšuje riziko širšej regionálnej konfrontácie, preto sledujú aj európske vlády.
Pre Slovensko je dôležité najmä zachovanie predvídateľného medzinárodného prostredia a rešpektovanie pravidiel, ktoré majú brániť šíreniu jadrových zbraní. Hoci Bratislava nie je priamym aktérom sporov medzi USA, Iránom a Saudskou Arábiou, následky destabilizácie by sa mohli prejaviť aj v strednej Európe.
Odborníci preto upozorňujú, že rozhodnutia veľmocí v citlivej jadrovej otázke nemajú byť vnímané len cez optiku krátkodobých diplomatických či obchodných výhod. V hre je dôveryhodnosť medzinárodných pravidiel aj schopnosť zabrániť tomu, aby sa jadrové súperenie rozšírilo do ďalšieho nestabilného regiónu.
Aktuálna diskusia tak nie je len o vzťahoch medzi Washingtonom a Rijádom. Ide o zásadnú otázku, či bude svet reagovať na jadrové ambície štátov jednotnými pravidlami, alebo sa z nich postupne stanú nástroje selektívnej politiky.
