Vláda premiéra Roberta Fica získala dôveru Národnej rady SR. Parlament o nej hlasoval na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa konala na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR v súvislosti s prekročením hranice verejného dlhu.
Za vyslovenie dôvery vláde hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 54 poslancov a 0 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania.
Hlasovanie si vyžiadal Ústavný súd
Mimoriadne hlasovanie o dôvere vláde súviselo s výkladom ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanej dlhovej brzdy. Ústavný súd v stredu rozhodol, že vláda musí bezodkladne požiadať parlament o vyslovenie dôvery, ak dôjde k prekročeniu zákonom stanovenej hranice verejného dlhu.
Podnet na súd podala skupina opozičných poslancov. Tí argumentovali, že vláda mala o dôveru požiadať už po zverejnení údajov o výške slovenského dlhu, no neurobila tak.
Dôvodom bol rast verejného dlhu
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat dosiahol verejný dlh Slovenska v roku 2025 úroveň 59,7 percenta hrubého domáceho produktu. Práve prekročenie tejto hranice aktivuje ustanovenia ústavného zákona o dlhovej brzde.
Ústavný súd zároveň konštatoval, že Národná rada SR má povinnosť o takejto žiadosti vlády rozhodnúť bez zbytočného odkladu.
Koalícia potvrdila väčšinu
Výsledok hlasovania ukázal, že vládna koalícia si naďalej udržiava podporu parlamentnej väčšiny. Kabinet tak získal oficiálne potvrdenie dôvery poslancov a môže pokračovať vo svojom mandáte bez akýchkoľvek ústavných pochybností.
Premiér Robert Fico ešte pred hlasovaním zdôraznil, že ide o splnenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia Ústavného súdu, nie o politickú krízu či test stability vládnej koalície.
Opozícia kritizovala postup vlády
Opozícia dlhodobo tvrdila, že vláda mala o dôveru požiadať už skôr. Podľa jej predstaviteľov bolo potrebné rešpektovať ustanovenia ústavného zákona okamžite po potvrdení výšky verejného dlhu.
Vládni predstavitelia naopak argumentovali, že bolo potrebné počkať na jednoznačný výklad Ústavného súdu, ktorý definitívne určil spôsob aplikácie zákona.
Hlasovaním sa tak uzavrela niekoľkomesačná debata o tom, ako má vláda postupovať po prekročení hranice verejného zadlženia stanovenej ústavným zákonom.
