Pacienti mali mať menej papierovania, lekári rýchlejší prístup k výsledkom a zdravotníctvo menej duplicitných vyšetrení. Databáza e-Laboratórium, známa aj ako e-Lab, však podľa dostupných informácií stále nefunguje v plnom rozsahu. Namiesto automatického doručovania laboratórnych výsledkov do ambulancií tak môžu ľudia naďalej narážať na situácie, keď musia výsledky nosiť osobne alebo podstúpiť ďalší odber.
Projekt mal byť praktickým krokom k elektronizácii zdravotníctva. Jeho cieľom bolo, aby sa výsledky laboratórnych vyšetrení dostali k ošetrujúcemu lekárovi elektronicky a bez zbytočného čakania. Takýto postup by mal zjednodušiť komunikáciu medzi jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a obmedziť vyšetrenia, ktoré sa opakujú iba preto, že predchádzajúce údaje nie sú dostupné.
Výsledky nemajú zostať na pacientovi
Pri laboratórnych testoch býva rozhodujúce, aby mal lekár k dispozícii aktuálne aj staršie výsledky. Umožňuje mu to porovnávať vývoj zdravotného stavu, vyhodnocovať účinnosť liečby a rozhodovať sa na základe kompletných údajov. Ak sa informácie medzi laboratóriom a ambulanciou neprenesú automaticky, časť administratívnej záťaže sa presúva na pacienta.
Práve tomu sa mal systém e-Lab vyhnúť. Pacient by nemal byť kuriérom medzi odberovým miestom a lekárom, najmä ak existujú technické možnosti bezpečného elektronického prenosu zdravotných údajov. Nedokončené alebo obmedzené fungovanie systému však znamená, že pôvodný prínos sa zatiaľ nenapĺňa v plnej miere.
Problém môže mať konkrétny dopad aj na ľudí, ktorí absolvujú viac vyšetrení alebo sú v starostlivosti viacerých odborníkov. Ak lekár nemá výsledky k dispozícii, môže pacienta poslať na nový odber. Duplicitné odbery krvi pritom neznamenajú len nepríjemnosť pre pacienta, ale aj ďalšie zaťaženie ambulancií, laboratórií a verejných zdrojov.
Elektronizácia má šetriť čas aj peniaze
Elektronické zdravotnícke systémy majú zmysel najmä vtedy, keď fungujú prepojene. Samotné vytvorenie databázy nestačí, ak sa údaje nedostávajú tam, kde ich zdravotníci potrebujú pri každodennej práci. V prípade laboratórnych výsledkov ide o oblasť, ktorá sa týka veľkého počtu pacientov – od preventívnych prehliadok cez kontrolné vyšetrenia až po diagnostiku a sledovanie chronických ochorení.
Úplné zavedenie e-Labu by mohlo priniesť viacero praktických výhod:
- lekári by mali jednoduchší prístup k výsledkom pacientov,
- pacienti by nemuseli nosiť vytlačené nálezy medzi ambulanciami,
- obmedzil by sa počet zbytočne opakovaných odberov,
- zdravotnícke zariadenia by mohli efektívnejšie využívať čas aj kapacity.
Pri zdravotných dátach je zároveň nevyhnutné zachovať bezpečnosť a jasne nastavené pravidlá prístupu. Lekár musí dostať relevantné údaje včas, no systém zároveň musí chrániť citlivé osobné informácie pacienta. Aj preto je zavádzanie podobných riešení technicky aj organizačne náročné. Pre verejnosť však zostáva podstatný najmä výsledok: či systém naozaj zlepší cestu pacienta zdravotníctvom.
Pacienti zatiaľ nemajú istotu jednotného postupu
Keďže e-Lab podľa dostupných informácií ešte nie je plne funkčný, pacienti nemajú istotu, že ich výsledky budú automaticky dostupné každému lekárovi, ktorý ich potrebuje. V konkrétnych prípadoch preto môže byť rozumné overiť si priamo v ambulancii, či lekár výsledky z laboratória vidí, prípadne či je potrebné priniesť ich v papierovej alebo inej forme.
Pre zdravotníctvo je dôležité, aby sa pôvodný zámer systému nezostal iba pri čiastočnom spustení. Ak má elektronizácia prinášať reálny úžitok, musí fungovať spoľahlivo v každodennej prevádzke a naprieč poskytovateľmi. Inak zostanú pacienti vystavení tomu, čomu sa mal projekt vyhnúť – opakovaným odberom a zbytočným návštevám.
Prípad e-Labu zároveň ukazuje, že digitalizácia zdravotníctva nie je iba technická téma. Dotýka sa komfortu pacientov, práce lekárov aj efektívnosti systému. Automatický prenos výsledkov má byť bežnou súčasťou starostlivosti, nie výhodou dostupnou len v niektorých situáciách.
