Politický sľub o posilnení vplyvu občanov na poslancov sa zatiaľ nenaplní. Hlas-SD narazil na hranice ústavnej matematiky, keďže na zmenu Ústavy SR nestačí podpora samotnej vládnej koalície. Opozícia sa podľa dostupných informácií spojila a návrh, ktorý by mal voličom umožniť väčší dosah na ich zástupcov v parlamente, nepodporí.
Téma sa týka jedného zo základných vzťahov v zastupiteľskej demokracii – vzťahu medzi voličom a poslancom. Hlas-SD predtým signalizoval, že chce riešiť možnosti, ako by občania mohli výraznejšie reagovať na konanie politikov, ktorých si zvolili. Bez dohody naprieč parlamentom však takýto zámer nemá reálnu šancu prejsť.
Na ústavu treba deväťdesiat hlasov
Ústava Slovenskej republiky patrí medzi právne predpisy, ktoré nemožno meniť obyčajnou väčšinou prítomných poslancov. Na jej schválenie alebo úpravu je potrebný súhlas najmenej 90 zo 150 poslancov Národnej rady SR. Ide o takzvanú ústavnú väčšinu, ktorá má zabezpečiť, aby sa pravidlá fungovania štátu nemenili len na základe dočasnej prevahy jednej politickej skupiny.
Ak opozícia návrh odmietne a koalícia nedisponuje potrebným počtom hlasov, legislatívny proces sa prakticky zastaví. Nejde pritom iba o technický problém pri hlasovaní. Neúspech ukazuje, že medzi politickými stranami neexistuje dostatočne široká zhoda na tom, ako presne upraviť postavenie poslanca a aké nástroje majú mať voliči k dispozícii.
Poslanec je podľa súčasného ústavného rámca reprezentantom občanov a pri výkone mandátu nie je viazaný príkazmi. Tento princíp má chrániť slobodný mandát poslanca, aby mohol rozhodovať podľa svojho vedomia, svedomia a verejného záujmu, nie pod bezprostredným tlakom konkrétnych skupín či jednotlivcov. Zároveň však vyvoláva opakovanú spoločenskú diskusiu o tom, čo môže volič robiť, ak sa zvolený politik výrazne odchýli od predvolebných sľubov.
Voliči majú najmä nepriamy dosah
V súčasnom systéme majú občania na poslancov vplyv predovšetkým prostredníctvom volieb. Môžu rozhodnúť o tom, ktorým stranám dajú mandát, a prostredníctvom preferenčných hlasov môžu ovplyvniť aj poradie kandidátov na kandidátkach. Pri nespokojnosti s konkrétnym politikom však nemajú jednoduchý mechanizmus, ktorým by ho počas volebného obdobia priamo odvolali z parlamentu.
Práve túto medzeru mal riešiť sľub Hlasu-SD. Bez podrobného a politicky priechodného návrhu však ostáva otázne, aký konkrétny model by strana presadzovala. Každé riešenie by muselo zohľadniť nielen požiadavku na väčšiu kontrolu volených predstaviteľov, ale aj ochranu pred zneužívaním takéhoto nástroja v politických sporoch.
Možnosť zasahovať do mandátu poslancov by mohla mať významné dôsledky. Zástancovia by ju mohli vnímať ako posilnenie zodpovednosti politikov voči verejnosti. Kritici by naopak mohli upozorňovať, že príliš jednoduché odvolávanie poslancov by oslabovalo stabilitu parlamentu a mohlo by viesť ku kampaniam vedeným momentálnymi emóciami, nie vecnou debatou o zákonoch.
Sľub naráža na politickú realitu
Neúspech pri získavaní ústavnej väčšiny je pre Hlas-SD politicky citlivý. Strana čelí situácii, v ktorej jej deklarovaný zámer naráža na odmietavý postoj opozičných strán aj na nedostatok hlasov v rámci vládneho tábora. Koalícia má podľa dostupných informácií nulovú šancu ústavu v tejto veci zmeniť bez opozície.
Pre voličov je podstatné, že rozdiel medzi politickým prísľubom a jeho uskutočnením neurčuje iba vôľa jednej strany. Pri ústavných témach rozhoduje širšia dohoda v parlamente. Ak takáto dohoda nevznikne, návrh môže zostať len súčasťou politického programu bez reálneho výsledku v zákonodarnom procese.
Diskusia o väčšej kontrole poslancov tým však nekončí. Môže sa vrátiť pri ďalších návrhoch, pri rokovaniach o volebných pravidlách alebo v debate o tom, ako zvýšiť dôveru verejnosti v politické inštitúcie. Aktuálne však platí, že sľub o výraznejšom dosahu voličov na poslancov sa bez podpory opozície nepremení na ústavnú zmenu.
