Novela Trestného poriadku, o ktorej rokuje Národná rada SR, patrí medzi najspornejšie legislatívne návrhy posledných dní. Vládny kabinet chce zásadne zmeniť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených, známych ako kajúcnici. Zmeny sa týkajú nielen výhod, ktoré môžu získať za spoluprácu s políciou, ale aj spôsobu, akým súdy hodnotia ich výpovede. Práve to vyvoláva otázky, či by nová legislatíva mohla ovplyvniť aj trestné konanie vedené voči podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi.
- Kto je kajúcnik a prečo ho polícia potrebuje?
- Čo konkrétne chcela vláda zmeniť?
- Výpoveď kajúcnika by museli podporovať ďalšie dôkazy
- Ako by novela mohla pomôcť Tiborovi Gašparovi?
- Ústavný súd už predchádzajúcu úpravu spochybnil
- Žilinka varuje pred možným rozporom s ústavou
- Čo by schválenie novely znamenalo v praxi?
Kto je kajúcnik a prečo ho polícia potrebuje?
Kajúcnik je zjednodušene povedané človek, ktorý sa sám podieľal na trestnej činnosti, no rozhodne sa spolupracovať s políciou a prokuratúrou. Výmenou za informácie a svedectvá, ktoré môžu pomôcť odhaliť ďalších páchateľov, môže získať určité zákonné výhody.
Takáto spolupráca je dôležitá najmä pri vyšetrovaní organizovanej kriminality a korupcie, kde býva získavanie dôkazov mimoriadne náročné.
Doterajší systém umožňuje za splnenia zákonných podmienok napríklad odložiť vznesenie obvinenia alebo prerušiť trestné stíhanie spolupracujúcej osoby.
Ministerstvo spravodlivosti však tvrdí, že súčasné pravidlá nie sú dostatočne presné a umožňujú rozdielny postup pri poskytovaní výhod.
Čo konkrétne chcela vláda zmeniť?
Podľa oficiálnej dôvodovej správy predloženej Národnej rade SR má novela priniesť viacero zásadných zmien. Predovšetkým sa má zmeniť systém benefitov. O výhodách pre spolupracujúcich obvinených by sa vo väčšej miere rozhodovalo až v súdnej fáze trestného konania.
Namiesto odloženia vznesenia obvinenia či prerušenia trestného stíhania by kajúcnik mohol získať mimoriadne zníženie trestu alebo upustenie od potrestania.
Novela zároveň zavádza 180-dňovú lehotu, počas ktorej by spolupracujúca osoba musela úplne a pravdivo vypovedať o svojej trestnej činnosti aj o skutkoch ďalších osôb, o ktorých má vedomosť.
Súčasťou návrhu je aj povinnosť vydať výnosy z trestnej činnosti alebo označiť majetok pochádzajúci z nelegálnej činnosti. Ministerstvo tým chce podľa vlastného odôvodnenia zabrániť situáciám, keď spolupracujúci obvinení postupne poskytujú ďalšie informácie s cieľom získať nové výhody.
Výpoveď kajúcnika by museli podporovať ďalšie dôkazy
Jednou z najdôležitejších zmien je úprava pravidiel dokazovania. Podľa vládneho návrhu by výpoveď spolupracujúcej osoby mala byť podporená ďalšími dôkazmi. Za dostatočné potvrdenie by sa pritom nemala považovať iba výpoveď ďalšieho kajúcnika, pokiaľ by nebola podložená aj inými dôkazmi.
Ministerstvo spravodlivosti tento zámer vysvetľuje snahou zabrániť takzvanému kartelu kajúcnikov, teda situáciám, keď by viaceré spolupracujúce osoby mohli zosúladiť svoje výpovede bez existencie ďalších nezávislých dôkazov.
Súdy by zároveň museli v odôvodnení rozsudkov konkrétne uvádzať, ktoré ďalšie dôkazy potvrdzujú výpovede spolupracujúcich osôb.
V praxi by to znamenalo prísnejšie požiadavky na zdôvodnenie, prečo súd považuje výpoveď kajúcnika za vierohodnú a pravdivú.
Ako by novela mohla pomôcť Tiborovi Gašparovi?
Práve pravidlá dokazovania otvárajú otázku možných dôsledkov pre trestné konanie v kauze Očistec, v ktorej je obžalovaný aj podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar.
Ak by súd pri rozhodovaní o vine vychádzal z výpovedí spolupracujúcich osôb, nové pravidlá by mohli ovplyvniť spôsob, akým musí tieto dôkazy posudzovať. Pre Gašparovu obhajobu by mohlo byť významné najmä ustanovenie, podľa ktorého samotné výpovede viacerých kajúcnikov nemusia postačovať bez ďalších podporných dôkazov.
Ak by totiž obžaloba nedokázala výpovede spolupracujúcich osôb podporiť ďalšími relevantnými dôkazmi, mohlo by to oslabiť jej dôkaznú pozíciu. To však neznamená, že by Tibor Gašpar automaticky získal výhodu alebo že by musel byť oslobodený.
Rozhodujúce by bolo, aké konkrétne dôkazy sa nachádzajú v jeho trestnom spise, ako ich súd vyhodnotí a či by sa nové pravidlá vzťahovali aj na jeho prebiehajúce konanie.
Z verejne dostupného vládneho návrhu preto nemožno vyvodiť, že novela bola pripravená výlučne na pomoc Tiborovi Gašparovi alebo že by jej prijatie zaručovalo priaznivý výsledok jeho súdneho procesu.
Ústavný súd už predchádzajúcu úpravu spochybnil
Spor o kajúcnikov sa pritom nezačal až súčasnou novelou. Ústavný súd SR v októbri 2026 rozhodol, že časť predchádzajúcej právnej úpravy týkajúcej sa použiteľnosti výpovedí spolupracujúcich osôb nie je v súlade s ústavou.
Predchádzajúca novela mala za určitých okolností zabrániť súdom použiť výpoveď kajúcnika ako dôkaz, ak sa ukázalo, že pri spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní klamal alebo zatajoval dôležité informácie.
Na Ústavný súd sa obrátili opoziční poslanci, generálny prokurátor aj Špecializovaný trestný súd.
Nový vládny návrh tak prichádza v čase, keď už ústavní sudcovia upozornili na hranice, ktoré musí zákonodarca pri úprave dokazovania rešpektovať.
Žilinka varuje pred možným rozporom s ústavou
Výhrady k novele vyjadril aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. V stanovisku z 9. novembra upozornil, že pripravovaná legislatíva podľa jeho názoru prekračuje hranice stanovené Ústavným súdom SR a vyvoláva dôvodné pochybnosti o svojej ústavnosti.
„Schválenie návrhu v predloženej podobe by malo negatívny dosah na výkon pôsobnosti orgánov aplikačnej praxe,“ uviedol generálny prokurátor.
Žilinka zároveň označil navrhovanú právnu úpravu za nezrozumiteľnú a vyzval na systematický a uvážený prístup k zmenám trestných kódexov.
Jeho kritika naznačuje, že spor sa netýka iba politického zápasu medzi koalíciou a opozíciou, ale aj možných praktických dôsledkov pre vyšetrovanie trestnej činnosti a rozhodovanie súdov.
Čo by schválenie novely znamenalo v praxi?
Novela by priniesla významnú zmenu vo fungovaní inštitútu spolupracujúceho obvineného. Na jednej strane by stanovila prísnejšie pravidlá pre získavanie výhod a zaviedla ďalšie povinnosti pre osoby spolupracujúce s políciou.
Na druhej strane by zvýšila nároky na dokazovanie v prípadoch, kde zohrávajú významnú úlohu výpovede kajúcnikov.
Pre obžalovaných, medzi ktorých patrí aj Tibor Gašpar, by preto mohli byť nové pravidlá významné pri spochybňovaní dôkazov pred súdom. Konkrétny dosah by však závisel od znenia prijatého zákona, jeho časovej pôsobnosti a dôkaznej situácie v jednotlivých prípadoch.
Podstatou sporu tak zostáva otázka, ako nastaviť pravidlá, ktoré umožnia polícii efektívne odhaľovať závažnú kriminalitu, ale zároveň zabránia odsúdeniu človeka na základe nedostatočne overených výpovedí spolupracujúcich obvinených.
zdroj foto: facebook/Tibor Gašpar
