Za barbera zaplatíme 30 eur, no mlieko sa nám zdá drahé! E. Macho varuje pred rastom cien potravín.

Slovenských poľnohospodárov čaká náročné obdobie. Sucho, nedostatok krmiva, rastúce výrobné náklady aj drahé hnojivá môžu podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Emila Macha výrazne ovplyvniť ceny potravín. V Agropodcaste upozornil, že ak farmári nedokážu premietnuť vyššie náklady do predajných cien, mnohí môžu obmedziť alebo úplne ukončiť výrobu. Spotrebiteľom zároveň odkázal, že by si mali viac vážiť prácu ľudí, ktorí potraviny vyrábajú.

Za kaderníka zaplatíme desiatky eur, no mlieko sa nám zdá drahé

Emil Macho, ktorý je zároveň prvým podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, v rozhovore pre Agropodcast otvorene kritizoval spôsob, akým spoločnosť vníma ceny základných potravín.

Podľa jeho slov sa verejná diskusia príliš často sústreďuje na to, či je maslo alebo mlieko drahé, zatiaľ čo výrazne vyššie sumy za rôzne služby ľudia akceptujú bez väčších výhrad.

„Bežný spotrebiteľ by sa skôr mal zamýšľať nad tým, či ho netrápi, že za barbera zaplatíme v priemere na Slovensku niekde 20 až 30 eur, ako to, že tu máme celospoločenskú diskusiu o tom, či cena za kocku masla euro dvadsaťpäť s DPH je veľa,“ povedal Macho.

Ako príklad uviedol aj výkupnú cenu surového kravského mlieka, ktorú v rozhovore vyčíslil na približne 39 centov za liter. Podľa Macha takáto cena neumožňuje poľnohospodárom dlhodobo fungovať bez podpory z verejných zdrojov.

„Z ceny mlieka dlhodobo 39 centov od kravičky žiaden poľnohospodár nedokáže dlhodobo prežiť,“ zdôraznil.

Macho zároveň tvrdí, že spotrebitelia si prestávajú uvedomovať skutočnú hodnotu potravín a práce, ktorá stojí za ich výrobou. Poukázal pritom na výdavky domácností za streamovacie služby, dovolenky či iné formy spotreby.

Bez dotácií by boli potraviny podľa Macha podstatne drahšie

Viceprezident AZZZ SR upozornil aj na význam európskych poľnohospodárskych dotácií. Podľa jeho odhadu by bez nich mohli ceny niektorých potravín dosahovať približne dvojnásobok súčasnej úrovne.

„Keby nebolo dotácií, tak platia za potraviny, dovolím si povedať, minimálne dvojnásobne oproti tomu, koľko platíme teraz,“ uviedol.

Macho pritom pripustil, že systém dotácií nie je ideálny. Zároveň však upozornil, že slovenskí farmári musia pôsobiť na spoločnom európskom trhu, kde sú podporovaní aj ich zahraniční konkurenti.

Podľa neho by bolo možné diskutovať o zrušení podpôr iba v prípade, že by rovnaké pravidlá platili vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

Drahý plyn môže zdvihnúť ceny hnojív aj potravín

Jednou z najvážnejších hrozieb pre slovenské poľnohospodárstvo je podľa Macha vývoj cien energií. Osobitne upozornil na zemný plyn, ktorý predstavuje významný náklad pri výrobe priemyselných hnojív.

V rozhovore uviedol, že pri vysokých cenách plynu môžu niektorí európski výrobcovia uvažovať o obmedzení alebo zastavení výroby hnojív.

„Vysoká cena plynu bude mať dramatický vplyv na cenu potravín budúci rok,“ varoval Macho.

Podľa jeho prognózy sa rast nákladov môže výraznejšie prejaviť v druhej polovici roka 2027. Ako príklad uviedol maslo, ktorého cena by podľa jeho scenára mohla vzrásť približne na 2,80 eura za kocku. Pri trvanlivom mlieku spomenul možný rast ceny z približne 58 na 90 centov za liter.

Ide o odhady vyslovené hosťom podcastu, nie o potvrdený budúci vývoj cien.

Macho pripomenul, že výroba masla je náročná aj na množstvo surového mlieka. Na jeden kilogram masla je podľa jeho slov potrebných približne 22 litrov mlieka.

Farmári už podľa neho obmedzujú hnojenie

Vyššie náklady sa podľa Macha začínajú prejavovať priamo na slovenských poliach.

„Ten výpadok spotreby hnojív už teraz na jeseň evidujeme niekde na úrovni 20 až 30 percent,“ uviedol v Agropodcaste.

Podobný pokles očakáva aj počas jarného hnojenia. Podľa jeho slov to môže mať následky na množstvo aj kvalitu dopestovanej úrody.

Situáciu navyše komplikuje sucho a nedostatok kvalitného krmiva pre hospodárske zvieratá. Farmári tak podľa Macha čelia kombinácii viacerých problémov, ktoré môžu ovplyvniť ich hospodárenie aj v nasledujúcich rokoch.

Na slovenských poliach môžu namiesto obilia zostať len lúky

Macho upozornil aj na dlhodobé riziko poklesu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva.

Podľa jeho slov môže po skončení vojny na Ukrajine a pri zvýšenom dovoze obilnín vzniknúť ďalší tlak na európske ceny poľnohospodárskych komodít.

Ak sa pestovanie pšenice, kukurice alebo repky prestane ekonomicky oplácať, niektorí poľnohospodári podľa neho môžu prejsť na menej náročné využívanie pôdy.

„Kľudne sa môže stať, že tam, kde niekedy bola pšenica, tam, kde niekedy bola kukurica a niekedy bola repka olejná, tak kľudne môžu byť nejaké trávy, nejaké viacročné lúky,“ povedal.

Takýto vývoj by podľa Macha nepriaznivo ovplyvnil aj zamestnanosť a život na slovenskom vidieku.

Potravín na Vianoce bude dostatok, otázkou zostáva ich pôvod

Napriek kritickým vyjadreniam Macho ubezpečil, že spotrebitelia sa pred blížiacimi sa Vianocami nemusia obávať nedostatku základných potravín.

„Bežný spotrebiteľ sa určite nemusí obávať, že niečoho na vianočnom stole bude mať menej,“ vyhlásil.

Podľa jeho slov bude na trhu dostatok vajec, zemiakov, hydinového aj bravčového mäsa. Zároveň však upozornil, že samotná dostupnosť potravín ešte neznamená, že budú pochádzať zo Slovenska.

„Problém je ale s tým, odkiaľ tie produkty pochádzajú,“ zdôraznil.

Buď budú potraviny drahšie, alebo slovenskí výrobcovia skončia

Na záver rozhovoru Macho pomenoval dva možné scenáre ďalšieho vývoja slovenského agropotravinárstva.

„Prvý dôsledok je, že ceny potravín budú rásť. Zvyšujú sa náklady, my ich musíme preniesť do cien svojich výrobkov,“ vysvetlil.

Ak sa to výrobcom nepodarí, podľa jeho slov môžu niektorí postupne ukončiť činnosť. Ich miesto na trhu by následne mohli obsadiť zahraniční producenti.

„Keď sa nám to nebude dariť robiť, bavíme sa o slovenských poľnohospodároch, tak jednoducho prestaneme vyrábať,“ upozornil.

Podľa Emila Macha tak nejde iba o otázku budúcich cien potravín, ale aj o to, či si Slovensko dokáže udržať vlastnú poľnohospodársku a potravinársku výrobu. Ak sa ekonomické podmienky domácich producentov nezlepšia, varuje pred postupným úpadkom sektora a rastúcou závislosťou od dovozu zo zahraničia.