Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na výrazný pokles trestného stíhania daňovej kriminality po novele Trestného zákona, ktorá vstúpila do platnosti v auguste minulého roka. Tvrdí, že odborné návrhy prokuratúry na účinnejší boj proti daňovým podvodom zostali bez odozvy.
Žilinka to uviedol na sociálnej sieti v súvislosti s legislatívnym podnetom, ktorý ešte v marci adresoval predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu. Cieľom návrhu bolo vytvoriť účinnejšie podmienky na trestnoprávny postih daňovej kriminality a zároveň lepšie chrániť finančné záujmy Európskej únie.
Po novele výrazne klesol počet trestných stíhaní
Podľa generálneho prokurátora priniesla novela Trestného zákona zásadné zmeny pri posudzovaní daňových trestných činov. Práve úprava hraníc trestnosti a ďalších podmienok podľa neho spôsobila, že množstvo skutkov už nie je posudzovaných ako trestné činy.
„Je mi ľúto, že odborný názor prokuratúry a snaha o vytvorenie legislatívnych podmienok pre účinnejšiu trestnoprávnu reakciu štátu na daňové delikty neboli vypočuté,“ uviedol Maroš Žilinka.
Generálny prokurátor už v minulosti upozorňoval, že oslabenie trestnoprávnych nástrojov môže negatívne ovplyvniť boj proti ekonomickej kriminalite a daňovým podvodom.
Ministerstvo tvrdí, že delikty sa riešia inak
Minister spravodlivosti Boris Susko reagoval tým, že daňové delikty sa podľa štátu naďalej vyšetrujú a sankcionujú, hoci nie vždy prostredníctvom trestného práva.
Podľa ministra sú mnohé prípady riešené cez daňové konania a nástroje finančnej správy.
„To, že sa daňové delikty nestíhajú ako trestné činy, neznamená, že ich páchatelia nie sú postihovaní,“ uviedol Boris Susko.
Téma vyvoláva diskusiu aj medzi odborníkmi
Novela Trestného zákona dlhodobo vyvoláva diskusie medzi právnikmi, prokurátormi aj opozíciou. Kritici upozorňujú, že zníženie trestných sadzieb či zmena hraníc trestnosti môže oslabiť odhaľovanie ekonomickej kriminality.
Vláda naopak tvrdí, že cieľom zmien bolo nastaviť primeranejšie tresty a znížiť nadmerné využívanie represívnych nástrojov štátu.
Diskusia o účinnosti novely Trestného zákona tak naďalej pokračuje aj po niekoľkých mesiacoch od jej zavedenia.
