Nadácia Zastavme korupciu upozornila na okolnosti, ktoré podľa nej môžu vyvolávať otázky o nestrannosti policajného vyšetrovateľa Mikuláša Martona. Ide o vyšetrovateľa, ktorý opakovane odmietol preverovať podnet súvisiaci s financovaním cesty ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky Formuly 1.
Organizácia poukázala na to, že manželka vyšetrovateľa pôsobí vo vedení strategického podniku. Podľa medializovaných informácií ide o podnik spojený s rezortom, ktorý patrí strane Hlas-SD. Samotná existencia rodinného alebo pracovného prepojenia však automaticky neznamená porušenie zákona ani dokázaný zásah do konkrétneho policajného konania.
Otázky sa týkajú odmietnutého podnetu
Predmetom kritiky je postup pri podnete, ktorý sa týkal cesty šéfa rezortu vnútra na podujatie Formuly 1. Verejnosť aj kontrolné organizácie sa pri podobných prípadoch zaujímajú najmä o to, z akých zdrojov bola cesta financovaná, či boli výdavky riadne zdokladované a či sa pri ich úhrade postupovalo v súlade s pravidlami pre verejných funkcionárov.
Podľa informácií, na ktoré nadácia upozornila, vyšetrovateľ Marton podnet opakovane odmietol riešiť. Z dostupného opisu nie je zrejmé, na základe akých všetkých podkladov polícia rozhodovala ani aké konkrétne dôvody uviedla pri odmietnutí veci. Práve podrobné odôvodnenie je pri citlivých kauzách dôležité, pretože umožňuje posúdiť, či orgány činné v trestnom konaní postupovali vecne a nezávisle.
Dôležitá je aj dôvera vo vyšetrovanie
Konflikt záujmov nemusí vzniknúť iba vtedy, keď sa preukáže priama výhoda alebo zásah do rozhodovania. Problémom môže byť aj situácia, ktorá u verejnosti vyvoláva dôvodné pochybnosti o nezávislosti človeka rozhodujúceho o podnete. Pri polícii je tento rozmer mimoriadne citlivý, keďže jej rozhodnutia môžu ovplyvniť, či sa podozrenie začne preverovať, alebo sa vec uzavrie bez ďalšieho konania.
Ak má vyšetrovateľ osobný, rodinný či iný vzťah k osobám alebo inštitúciám, ktoré môžu byť s prípadom nepriamo spojené, štandardným postupom býva posúdenie jeho možnej zaujatosti. Neznamená to automatické obvinenie vyšetrovateľa. Ide o mechanizmus, ktorý má chrániť samotné vyšetrovanie aj dôveru verejnosti v jeho výsledok.
V takýchto prípadoch môže nadriadený orgán preveriť, či existujú dôvody na vylúčenie konkrétneho policajta z konania. Následne môže rozhodnúť, že vec zostane pôvodnému vyšetrovateľovi, alebo ju pridelí inému. Kľúčové je, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné a opieralo sa o konkrétne okolnosti, nie iba o všeobecné vyhlásenia.
Politická citlivosť prípadu
Téma je citlivá aj preto, že sa týka ministra vnútra, teda člena vlády, ktorý politicky zodpovedá za rezort zahŕňajúci Policajný zbor. Polícia má pritom konať samostatne a pri preverovaní podnetov musí rozhodovať podľa zákona bez ohľadu na politické postavenie osôb, ktorých sa vec týka.
Verejné otázky o nezávislosti vyšetrovania preto nemožno odbiť iba tým, že neexistuje právoplatné rozhodnutie o porušení pravidiel. Rovnako však platí, že zverejnené informácie samy osebe nepreukazujú, že vyšetrovateľ konal účelovo alebo že jeho manželka získala funkciu v súvislosti s jeho postupom v konkrétnej veci.
Pre ďalší vývoj bude podstatné, či príslušné orgány vysvetlia dôvody odmietnutia podnetu a či sa budú zaoberať aj otázkou možnej zaujatosti. Jasné stanovisko by mohlo pomôcť oddeliť overiteľné fakty od politických interpretácií a posilniť dôveru, že pravidlá platia rovnako pre bežných občanov aj pre členov vlády.
