Publicista Juraj Hrabko upozornil, že udalosti Novembra 1989 netreba spätne posudzovať optikou súčasnosti ani v nich za každú cenu hľadať chyby. Podľa neho Slovensko z odkazu demokratickej zmeny čerpá dodnes. Pripomenul aj aktívnu úlohu slovenského prostredia počas revolúcie. Za dôležité považuje, že občania naďalej rozhodujú o politike v slobodných voľbách.
Odkaz Novembra 1989 podľa Juraja Hrabka zostáva súčasťou verejného a politického života Slovenska! Publicista zdôraznil, že hodnotenie revolučných udalostí má vychádzať z okolností, v ktorých sa odohrávali, nie z dnešných skúseností a očakávaní.
Hrabko v tejto súvislosti odmietol spätné hľadanie nedostatkov, ktoré by mohlo prekryť význam spoločenskej zmeny po páde komunistického režimu. Za podstatné označil najmä to, že občania získali možnosť slobodne rozhodovať o politickom smerovaní krajiny.
Slobodné voľby považuje za rozhodujúce
Publicista uviedol, že v slovenskej politike možno od roku 1992 sledovať prvky autokracie. Zároveň však poukázal na hranicu, ktorú považuje za zásadnú: voľby podľa neho zostali slobodné a voliči majú možnosť rozhodnúť, ktorým stranám a politikom dajú mandát.
Takýto pohľad oddeľuje kritiku konkrétnych politických období od spochybňovania samotného demokratického rámca. Hrabko zdôrazňuje, že práve pravidelné voľby umožňujú občanom meniť zastúpenie v parlamente aj obsadenie vlády.
Juraj Hrabko pripomenul, že napriek prvkom autokracie, ktoré podľa neho bolo v politike vidieť od roku 1992, občania na Slovensku rozhodujú o politikoch v slobodných voľbách.
Slovenský prínos k revolúcii
Hrabko zároveň pripomenul, že Slovensko nebolo pri novembrových udalostiach iba pasívnym pozorovateľom diania v Prahe. Za významný považuje prínos Verejnosti proti násiliu, ktorá sa stala jedným z kľúčových občianskych hnutí na Slovensku.
Práve v prostredí VPN podľa neho ako prvá zaznela požiadavka na vypustenie vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa z ústavy. Tento krok patril medzi zásadné požiadavky demokratického hnutia, keďže ústavné zakotvenie vedúcej úlohy KSČ bolo jedným zo základov komunistického politického systému.
„Na november 1989 by sme sa nemali pozerať dnešnou optikou a spätne v ňom hľadať chyby. Čerpáme z neho dodnes.“
Juraj Hrabko, publicista
Zdôraznenie slovenskej aktivity má význam aj pri pripomínaní širšieho kontextu revolúcie. Zmena režimu sa netýkala iba výmeny politickej moci, ale otvorila priestor pre slobodnú politickú súťaž, občianske združovanie a verejnú diskusiu.
Verejnosť proti násiliu patrila medzi hlavné občianske iniciatívy revolučného obdobia na Slovensku. Hrabko pripomenul jej úlohu pri presadzovaní požiadavky na zrušenie vedúcej úlohy KSČ v ústave.
Odkaz revolúcie v súčasnej politike
Hrabkov pohľad stavia do centra pozornosti kontinuitu demokratických pravidiel. Možnosť slobodne voliť a meniť politické zastúpenie označuje za praktický výsledok zmien, ktoré priniesol November 1989.
Pripomínanie historických súvislostí podľa neho nemá viesť k idealizovaniu minulosti, ale k pochopeniu významu rozhodnutí, ktoré vtedy padli. Novembrové udalosti tak zostávajú referenčným bodom aj pri dnešnej debate o kvalite demokracie a postavení občanov v politike.
