Ich posledné rozhodnutie pomáha vychovávať budúcich lekárov. Na Ústrednom cintoríne v Brne sa uskutočnilo nezvyčajné pietne uloženie pozostatkov ľudí, ktorí sa rozhodli po smrti darovať svoje telá na vedecké a vzdelávacie účely. Pracovníci do špeciálneho pamätníka vysypali popol z 34 urien. Ide o prvé takéto uloženie v pamätníku, ktorý nechala vybudovať Masarykova univerzita. Za týmto rozhodnutím sa skrýva dôležitá pomoc medicíne, bez ktorej by praktická príprava budúcich lekárov bola podstatne náročnejšia.
Posledný dar, ktorý má mimoriadnu hodnotu
Darovanie tela na vedecké účely patrí medzi menej známe možnosti, ako môže človek pomôcť aj po svojej smrti. V Brne sa rozhodli týmto darcom vyjadriť úctu prostredníctvom osobitného pamätníka na Ústrednom cintoríne.
Po prvý raz doň uložili spopolnené pozostatky 34 ľudí, ktorých telá po smrti slúžili na výučbu študentov medicíny a lekársky výskum.
Pamätník vznikol z iniciatívy Masarykovej univerzity. Je pripomienkou ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli prispieť k rozvoju zdravotníctva spôsobom, ktorého výsledky už sami nezažijú.
Čo sa deje s telom po jeho darovaní?
Darovanie tela medicíne je proces, ktorý sa začína ešte počas života človeka. Záujemca uzatvára s príslušným anatomickým pracoviskom zmluvu, v ktorej vyjadruje svoju vôľu poskytnúť telo po smrti na vzdelávacie a vedecké účely.
Po úmrtí a splnení potrebných podmienok sa telo prevezie na anatomické pracovisko. Tam sa odborne pripraví a konzervuje, aby ho bolo možné bezpečne využívať pri výučbe.
Študenti medicíny sa na skutočných ľudských telách učia rozpoznávať jednotlivé orgány, svaly, nervy, cievy a ich vzájomné uloženie. Praktická anatomická výučba im umožňuje spoznať aj prirodzené rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi.
Telá darcov môžu slúžiť aj na odbornú prípravu lekárov, ktorí si zdokonaľujú poznatky a niektoré operačné postupy.
Po ukončení využívania tela na vzdelávacie alebo vedecké účely nasleduje dôstojné naloženie s pozostatkami podľa podmienok darcovského programu.
Prečo nestačia počítačové modely a moderné technológie?
Hoci dnes majú študenti medicíny k dispozícii trojrozmerné modely, digitálne atlasy či moderné zobrazovacie technológie, skutočné ľudské telo zostáva pri anatomickej výučbe mimoriadne dôležité.
Podľa Anatomického ústavu Masarykovej univerzity je praktická výučba na reálnych telách nenahraditeľná.
Každé ľudské telo je totiž v určitých detailoch odlišné. Práve tieto rozdiely sa budúci lekári potrebujú naučiť rozpoznávať, pretože sa s nimi môžu stretnúť aj pri vyšetreniach či operáciách živých pacientov.
Darovanie tela tak nepriamo pomáha aj ľuďom, ktorí sa s darcom nikdy nestretli.
Pamätník uchováva aj osobné príbehy darcov
Pietne uloženie pozostatkov sa uskutočnilo 2. novembra za účasti brnianskeho biskupa Pavla Konzbula, ktorý obrad sprevádzal modlitbou. Pamätník pritom vznikol už v roku 2025 aj vďaka iniciatíve študentov medicíny.
Zaujímavosťou je digitálna pamätná kniha dostupná prostredníctvom QR kódu priamo pri pamätníku. Návštevníci sa v nej môžu dozvedieť, kto je na tomto mieste pochovaný. Rodina, priatelia či kolegovia môžu navrhnúť doplnenie fotografií, životopisov alebo príbehov o tom, prečo sa zosnulý rozhodol darovať svoje telo vede.
Pamätník tak nie je len miestom posledného odpočinku. Uchováva aj spomienky na ľudí, ktorých rozhodnutie pomohlo ďalším generáciám lekárov.
Záujem o darovanie tela rastie
Podľa prednostu Anatomického ústavu Masarykovej univerzity Mareka Joukala podpísalo v roku 2026 zmluvu o posmrtnom darovaní tela približne 430 ľudí. Samotný ústav pritom ročne prijíma okolo 50 tiel darcov.
Motivácie bývajú rôzne. Niektorí ľudia chcú medicíne vyjadriť vďačnosť za liečbu, ktorá im pomohla, iní považujú darovanie tela za spôsob, ako prispieť k vzdelávaniu budúcich zdravotníkov. Medzi darcami sú aj samotní lekári.
V Brne sa tak spojili dve dôležité myšlienky – úcta k zosnulým a pomoc budúcim generáciám. Ľudia, ktorí svoje telá darovali vede, už medzi živými nie sú. Ich rozhodnutie však zostáva súčasťou vzdelávania tých, ktorí budú raz zachraňovať ľudské životy.
