Slovensko má po tesnom hlasovaní parlamentu schválený štátny rozpočet. Návrh ministra financií Ladislava Kamenického prešiel len malým rozdielom hlasov, pričom deficit má podľa dostupných informácií zostať takmer na úrovni z roku 2023.
Schválenie rozpočtu patrí k najdôležitejším rozhodnutiam Národnej rady. Dokument určuje rámec, podľa ktorého bude štát v nasledujúcom období financovať svoje základné fungovanie, verejné služby, sociálne opatrenia, školstvo, zdravotníctvo, dopravu aj ďalšie priority vlády.
Tesná podpora v parlamente
Výsledok hlasovania ukázal, že vládna väčšina pri presadzovaní kľúčového finančného zákona nemala veľkú rezervu. Rozpočet pritom nie je iba technickým materiálom ministerstva financií. Je zároveň politickým vyjadrením toho, na čo chce vláda sústrediť verejné peniaze a akú mieru zadlženia je pripravená akceptovať.
Deficit znamená, že plánované výdavky štátu prevyšujú jeho príjmy. Rozdiel musí verejná správa pokryť financovaním, ktoré zvyšuje potrebu štátu požičiavať si na finančných trhoch. Práve výška schodku preto patrí medzi najviac sledované parametre rozpočtu, a to nielen domácou politickou scénou, ale aj investormi, európskymi inštitúciami a ratingovými agentúrami.
Informácia, že deficit má zostať približne na úrovni roku 2023, naznačuje, že ani po prijatí nového rozpočtu sa verejné financie výraznejšie nevzdialia od vysokého schodkového hospodárenia z predchádzajúcich rokov. Presný dosah na vývoj dlhu bude závisieť od konečného plnenia rozpočtu, ekonomického rastu, výberu daní aj od toho, či štát nebude musieť počas roka prijímať dodatočné opatrenia.
Minister rokoval aj s prezidentom
V deň rozhodovania v parlamente prišiel Kamenický do Prezidentského paláca za prezidentom Petrom Pellegrinim. Témou stretnutia boli podrobnosti štátneho rozpočtu na rok 2027, ale aj pravidlá, ktoré by platili v prípade rozpočtového provizória.
Rozpočtové provizórium nastáva v situácii, keď štát nemá včas schválený rozpočet. Verejná správa vtedy funguje v obmedzenom režime podľa zákonných pravidiel a priestor na nové výdavky či veľké politické rozhodnutia je podstatne užší. Schválenie rozpočtu preto znižuje riziko, že by krajina musela vstúpiť do nového rozpočtového obdobia bez jasného finančného rámca.
Diskusia o provizóriu však zostáva významná aj po parlamentnom hlasovaní. Upozorňuje na to, že pri tesných politických pomeroch môže byť schvaľovanie ďalších kľúčových zákonov komplikované. Každý spor vo vládnej koalícii alebo výpadok poslancov pri hlasovaní môže mať pri malej väčšine zásadný vplyv na výsledok.
Rozpočet ovplyvní každodenné rozhodnutia štátu
Pre obyvateľov sa dôsledky rozpočtu prejavia najmä prostredníctvom konkrétnych rozhodnutí rezortov a samospráv. Ide napríklad o financovanie nemocníc a škôl, sociálne dávky, investície do ciest, železníc či verejnej dopravy, ale aj o možnosti štátu reagovať na prípadné ekonomické alebo bezpečnostné krízy.
Dôležité bude, či sa naplnia príjmové očakávania štátu. Rozpočet totiž stojí na predpokladoch o hospodárskom vývoji, zamestnanosti, spotrebe domácností a výnose daní a odvodov. Ak by ekonomika rástla pomalšie, než vláda predpokladá, alebo by bol výber daní slabší, tlak na verejné financie by sa mohol zvýšiť.
Naopak, lepší ekonomický vývoj môže štátu poskytnúť väčší priestor na znižovanie schodku alebo na riešenie neočakávaných potrieb. Vláda bude musieť počas roka zároveň obhajovať, že jej rozpočtové rozhodnutia vedú k stabilnejším verejným financiám bez neprimeraného zásahu do fungovania verejných služieb.
Schválený rozpočet tak uzatvára jednu z najdôležitejších parlamentných debát, no otvára ďalšiu fázu. Tou bude praktické využívanie verejných peňazí a kontrola toho, či sa plánované príjmy, výdavky aj cieľ deficitu podarí v skutočnosti dodržať.
