„Je to aj smutná, aj veselá, aj príjemná, aj šťastná, aj nešťastná práca. Príbehy našich zvierat sú rôzne. Ale ak to mám zhrnúť za moje pôsobenie v Slobode zvierat – vývoj správania ľudí k zvieratám sa zlepšuje. Rokmi sa to zlepšuje,“ hovorí Pavla Dugovičová, predsedníčka Slobody zvierat, organizácie, ktorá sa už roky venuje ochrane a záchrane zvierat na Slovensku.
Napriek pozitívnemu trendu v prístupe verejnosti k zvieratám existujú oblasti, ktoré sa dlhodobo nemenia. „Sú určité segmenty, ktoré nevieme zvládnuť. My ochranári – malé aj veľké združenia – robíme túto prácu často bez financií, srdcom a zadarmo.“ Podľa Dugovičovej nie je problém len v ľuďoch, ale aj v systéme, ktorý roky prehliada situáciu v rómskych osadách a nekontrolovanom množení zvierat.
Spoločenské zvieratá verzus hospodárske
Kým zlepšovanie životných podmienok hospodárskych zvierat je na medzinárodnej úrovni čoraz častejšie diskutované (aj na pôde Európskeho parlamentu), domáce zvieratá sú v mnohých prípadoch ponechané napospas osudu. „Ak by štát radikálne a komplexne riešil problematiku osád a množiarov, nemali by sme tak veľké problémy s opustenými či týranými zvieratami,“ upozorňuje Dugovičová.
Sloboda zvierat dnes už nerobí odchyty v menších obciach. Prioritne sa zameriava na tzv. linku protikrutosti, kde občania môžu nahlasovať prípady týrania. Len za minulý rok evidovala organizácia vyše 1200 podnetov. „Z toho sme približne 150 zvierat stiahli k nám do útulku – išlo o prípady, kde išlo o život a okamžitú pomoc,“ vysvetľuje Dugovičová.
Zvieratá na reťaziach a rastúce prípady krutosti
Slová ako “zviera v reťazi”, “nedostatočný úkryt” či “zanedbaná starostlivosť” patria k realite mnohých slovenských dvorov. „Stále sú prípady, kde pes zomrie, pretože ho nechajú zatvoreného, bez vody, potravy, veterinárnej pomoci. Najhoršie sú vrastené reťaze do krku, úplné zanedbanie alebo útek majiteľa a opustenie psa na pozemku.“
Nechýbajú však ani extrémy. Organizácia má informácie o nelegálnych psích zápasoch, ktoré však spadajú už do pôsobnosti polície. „My sa do takých akcií nepúšťame – ide o nebezpečné prípady, kde okamžite podávame trestné oznámenia.“
Kto dokáže ublížiť zvieraťu, dokáže aj človeku
Dugovičová nepochybuje, že týranie zvierat je odrazom vážnych osobnostných porúch. „Slovo ‚normálny človek‘ v tomto kontexte nie je správne. Kto dokáže ublížiť zvieraťu, určite dokáže ublížiť aj človeku. Neviem, prečo to ľudia robia – možno sa to neprejavuje v bežnom živote, ale v krízovej situácii by taký človek mohol byť nebezpečný.“
Apeluje na zodpovednosť: ak niekto nemá vzťah k zvieratám, nemá si ich obstarávať ani „lebo sused má“, ani kvôli móde. „Obstarajte si radšej alarm. Zvieratá nie sú vec.“
Adoptuj, nekupuj – aj po pandémii
Počas pandémie sa ukázalo, že ľudia majú väčší záujem o zvieratá, potrebovali spoločnosť. Tento trend, našťastie, pretrváva. Sloboda zvierat preto pokračuje vo výzve: „Adoptuj, nekupuj. Na rôznych portáloch si viete nájsť psíka či mačku, ktorá potrebuje nový domov. Kúpa zvieraťa od neznámeho človeka často znamená podporu množiarov.“
Záverom Pavla Dugovičová dodáva: „Nemusíte milovať zvieratá, nemusíte ich vlastniť. Ale prosím – ignorujte ich, keď sa o ne neviete postarať. Nezabíjajte ich lásku k ľuďom.“
CELÝ VIDEOPODCAST SI POZRIETE NIŽŠIE
Leave A Reply