Svetlana Síthová je špeciálna pedagogička a bývalá štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR. Do politiky vstúpila ako odborníčka na inklúziu, národnostné školstvo a desegregáciu. V rozhovore spomína na svoje pôsobenie vo vysokej štátnej funkcii, ktoré vníma ako extrémne náročné, ale aj ako životnú školu, ktorá jej veľa dala.
Bývalá štátna tajomníčka Ministerstva školstva SR Svetlana Síthová dnes už v politike nepôsobí, no na obdobie, keď pôsobila na najvyšších miestach štátnej správy, si spomína s ambivalenciou – s rešpektom, ale aj s úprimným priznaním, že to bolo „veľmi temné obdobie jej života“. Napriek tomu však hovorí jednoznačne: „Ak sa ma niekto spýta, či by som do toho išla znova, poviem áno.“
Síthová vstúpila do verejnej funkcie z pozície odborníčky – špeciálnej pedagogičky, ktorá viedla vlastné centrum v Partizánskom. Do politiky ju vtiahol vtedajší minister školstva Branislav Gröhling, ktorého poznala z odbornej sféry. „Keď ma oslovil, hovoril, že pôjdem ako riaditeľka odboru inkluzívneho vzdelávania. Lenže jedného dňa ma pozval na obed a oznámil mi, že budem štátnou tajomníčkou,“ spomína s úsmevom Síthová. Najprv si myslela, že ide o vtip, až kým sa ocitla na vláde a jej meno zaznelo medzi vymenovanými.
Priznáva, že netušila, čo všetko funkcia štátnej tajomníčky obnáša. „Musela som si googliť, čo tá funkcia vlastne znamená,“ hovorí otvorene. Ako odborníčka z praxe sa rýchlo dostala do kontaktu s tvrdou realitou politického fungovania, kde nestačí mať len dobré nápady – treba ich aj presadiť, vybojovať si politickú podporu a čeliť často nepochopeniu zo strany tých, ktorí o zákonoch rozhodujú.
„Veľmi rýchlo som pochopila, že ak chceš meniť zákony, musíš mať politické krytie,“ dodáva. V tomto kontexte vníma ako výhodu, že hodnotovo bola strane SaS blízka – bola jej voličkou ešte pred vstupom do verejného života. No zároveň priznala, že politika je o permanentnej komunikácii, často s ľuďmi, ktorých záujmy a pohľady sú diametrálne odlišné. „Jedna vec je komunikovať s odborníkmi, druhá vec je dennodenne presviedčať politikov a političky, že tvoje návrhy majú zmysel.“
Dva roky vo funkcii prirovnáva k dvadsiatim rokom života prežitým za dva dni. Pracovné tempo bolo extrémne, situáciu navyše komplikovali okolnosti ako pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine či napäté koaličné vzťahy.
Síthová spomína na Branislava Gröhlinga ako na extrémne prísneho, no zároveň veľmi ľudského šéfa. „Bol najprísnejší z mojich doterajších šéfov, no zároveň sa vždy pýtal – ako to, čo robíme, pomôže deťom. A za to si ho nesmierne vážim,“ hovorí. Gröhling mal podľa nej presný režim, bol pracovne aktívny prakticky nepretržite, niekedy volal aj po polnoci, keď bolo treba niečo dotiahnuť. „Ak by na nás tak netlačil, neboli by sme dokázali realizovať veci ako digitálne vybavenie škôl či odstránenie dvojzmennej prevádzky.“
Aj keď si na obdobie vo funkcii spomína ako na emocionálne aj fyzicky vyčerpávajúce, neváha oceniť všetko, čo sa jej tímu podarilo dosiahnuť. Osobitne vyzdvihuje, ako sa minister zaujímal o praktické dopady opatrení na deti – čo bol aj jej hlavný motivátor počas celého pôsobenia v štátnej správe.
Záver rozhovoru zakončuje symbolicky – ako špeciálna pedagogička bola zvyknutá pracovať s deťmi s rôznymi špeciálnymi potrebami. No po pôsobení vo vláde konštatuje s úsmevom: „Aj medzi dospelými je veľa ľudí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Mnohí si to možno nepriznajú, ale keďže som aj diagnostik, môžem si to dovoliť povedať.“
Dnes sa Svetlana Síthová opäť venuje deťom a špeciálnej pedagogike. Politiku však nevníma ako chybu, ale ako intenzívnu lekciu, ktorá jej dala veľa. A ak by mala možnosť – napriek všetkému – išla by do toho znova.
CELÝ VIDEOPODCAST SI POZRITE NIŽŠIE
Leave A Reply