Vlnu horúčav na Slovensku čaká ďalšie vyvrcholenie. Teploty môžu v najteplejších oblastiach vystúpiť až na 37 stupňov Celzia, čo predstavuje výraznú záťaž pre ľudský organizmus aj verejné služby. Rizikové sú najmä popoludňajšie hodiny, keď býva slnečné žiarenie najsilnejšie a rozpálené mestské prostredie zadržiava teplo aj po západe slnka.
Extrémne teploty neznamenajú iba nižší komfort. Pri dlhšom pobyte na slnku alebo pri nedostatočnom pitnom režime môžu viesť k prehriatiu, dehydratácii, úpalu či kolapsu. Zvýšenú pozornosť by preto mali venovať svojmu zdravotnému stavu najmä ľudia s ochoreniami srdca a ciev, seniori, malé deti a tehotné ženy.
Najteplejšie bude najmä popoludní
Počas horúčav je dôležité prispôsobiť denný režim aktuálnym podmienkam. Fyzicky náročné činnosti, šport či práca na priamom slnku by mali byť podľa možností presunuté na skoré ranné alebo večerné hodiny. Najvyššie teploty zvyčajne prichádzajú v druhej polovici dňa, keď sa účinky vysokých teplôt spájajú s intenzívnym slnečným žiarením.
Osobitný problém môžu mať obyvatelia hustej mestskej zástavby. Betón, asfalt a budovy akumulujú teplo, preto sa vzduch v uliciach a bytoch ochladzuje pomalšie než v zeleni alebo mimo miest. Vetranie je vhodné najmä ráno a v noci, kým počas dňa pomáha zatiahnuť žalúzie, rolety alebo závesy na slnečnej strane bytu.
Vysoké teploty môžu komplikovať aj cestovanie. Rozpálené vozidlá sa dokážu v krátkom čase zmeniť na nebezpečné prostredie, preto v nich nikdy netreba nechávať deti, seniorov ani zvieratá bez dozoru. Ani krátke zastavenie v tieni nemusí byť pri tropickom počasí dostatočnou ochranou.
Rizikové skupiny potrebujú viac dohľadu
Pri teplotách blížiacich sa k 37 stupňom môže telo strácať tekutiny rýchlejšie, než si človek uvedomuje. Základom prevencie je pravidelné dopĺňanie vody, a to aj bez pocitu smädu. Vhodnejšia je čistá voda alebo nesladené nápoje, zatiaľ čo alkohol a nadmerné množstvo kofeínu môžu odvodnenie organizmu zhoršiť.
Seniori často pociťujú smäd menej intenzívne a môžu podceniť potrebu piť. Rodiny by preto mali skontrolovať, či majú starší príbuzní dostatok tekutín, možnosť ochladenia a či netrávia príliš dlhý čas v prehriatych priestoroch. Opatrnosť je potrebná aj pri užívaní liekov, ktoré môžu vplývať na hospodárenie organizmu s tekutinami. V prípade pochybností je vhodné obrátiť sa na lekára alebo lekárnika.
Pri deťoch treba dbať na ľahké oblečenie, pokrývku hlavy a pravidelné prestávky v tieni. Pobyt na detských ihriskách s minimom stromov môže byť počas vrcholu horúčav mimoriadne náročný. Rovnako treba myslieť na domáce zvieratá, ktoré musia mať prístup k čerstvej vode a chladnejšiemu miestu mimo priameho slnka.
Kedy vyhľadať pomoc
Varovnými príznakmi prehriatia môžu byť silná slabosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, závraty, zrýchlený pulz, zmätenosť alebo výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Človeka s takýmito ťažkosťami treba presunúť do chladu, uvoľniť mu tesný odev, postupne ho ochladzovať a podať tekutiny, ak je pri vedomí a dokáže piť.
Ak človek odpadne, je zmätený, má poruchy vedomia alebo sa jeho stav nezlepšuje, treba bezodkladne privolať zdravotnú pomoc. V prípade podozrenia na úpal nemožno situáciu podceňovať, pretože vysoká telesná teplota môže poškodiť orgány a predstavovať vážne ohrozenie zdravia.
Ochrana pred slnkom nie je len otázkou komfortu
Pri pobyte vonku pomáha ľahký, vzdušný a svetlý odev, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a ochranný krém. Dôležité je vyhľadávať tieň a plánovať presuny tak, aby človek netrávil na priamom slnku zbytočne veľa času. Zvýšenú opatrnosť by mali zachovať aj ľudia pri vode, kde môže chladnejšie prostredie vytvárať falošný pocit bezpečia, hoci slnečné žiarenie je stále intenzívne.
Očakávané vrcholenie horúčav tak bude skúškou nielen pre ľudí, ktorí musia pracovať vonku, ale aj pre každodenný režim domácností. Pri teplotách dosahujúcich 37 stupňov Celzia môže rozhodovať o zdraví aj jednoduchá prevencia: dostatok vody, tieň, menej námahy a včasná pomoc pri prvých príznakoch prehriatia.
