Lotyšsko sa pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia v sobotu v atmosfére zvýšených obáv o bezpečnosť krajiny. Predseda vlády Andris Kulbergs, známy jednoznačným postojom na podporu Ukrajiny, podľa informácií agentúry Reuters smeruje k tomu, aby si po hlasovaní udržal vplyv na zostavovanie budúcej vlády.
V kampani výrazne rezonuje najmä otázka Ruska. Časť lotyšskej spoločnosti je znepokojená možnosťou ďalších incidentov, ktoré by mohli zasiahnuť bezpečnosť štátu na východnej hranici Európskej únie a NATO. Práve neistota spojená s agresívnou ruskou politikou voči Ukrajine posilňuje význam strán, ktoré presadzujú pevné ukotvenie Lotyšska v západných bezpečnostných štruktúrach.
Bezpečnosť sa dostala do centra volieb
Lotyšsko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré vnímajú vojnu na Ukrajine bezprostredne. Má hranicu s Ruskom a v spoločnosti žije aj početná ruskojazyčná komunita. Otázky obrany, odolnosti štátnych inštitúcií, ochrany hraníc či boja proti dezinformáciám preto nie sú iba témou zahraničnej politiky, ale zasahujú aj do domácej politickej diskusie.
Podľa Reuters prispeli k pádu predchádzajúcej koalície aj narušenia vzdušného priestoru. Takéto udalosti zvyšujú tlak na politických lídrov, aby presvedčili verejnosť o schopnosti reagovať na bezpečnostné riziká. V krajine, ktorá sa nachádza v blízkosti konfliktu na Ukrajine, môže mať každá podobná epizóda výrazný vplyv na voličské nálady.
Kulbergs sa profiluje ako výrazne proukrajinský premiér. Jeho politika nadväzuje na dlhodobú orientáciu Lotyšska, ktoré podporuje Ukrajinu a presadzuje tvrdý postup voči Rusku. Predvolebné preferencie naznačujú, že dôraz na bezpečnosť môže byť pre jeho politický tábor výhodou, hoci výsledok volieb bude rozhodujúci aj pre následné koaličné rokovania.
Rozdelená spoločnosť a citlivá politická téma
Vzťah k Rusku však v Lotyšsku nie je jednoduchou otázkou. Spoločnosť je v tejto téme rozdelená a rozdielne pohľady sa prejavujú aj medzi politickými stranami. Pre časť voličov je prioritou čo najsilnejšia obrana a úzka spolupráca so spojencami. Iní upozorňujú na sociálne, jazykové či ekonomické napätia, ktoré môžu bezpečnostnú debatu ďalej komplikovať.
Výsledok hlasovania preto nebude dôležitý len z pohľadu obsadenia lotyšskej vlády. Ukáže aj to, akú podporu má v krajine pokračovanie jednoznačne západného a bezpečnostne orientovaného kurzu. Prípadné oslabenie strán podporujúcich pomoc Ukrajine by mohlo byť pozorne sledované aj v Bruseli, vo Washingtone a v ďalších štátoch na východnom krídle NATO.
Lotyšsko pritom nie je v tejto situácii osamotené. Bezpečnostná situácia v regióne ovplyvňuje politiku Estónska, Litvy, Poľska aj Slovenska. Krajiny na východnej hranici Únie dlhodobo presadzujú posilňovanie obranyschopnosti, ochrany vzdušného priestoru a vojenskej prítomnosti spojencov.
Význam aj pre Slovensko a EÚ
Pre Slovensko je vývoj v Lotyšsku relevantný najmä v rámci spoločnej bezpečnostnej politiky EÚ a NATO. Stabilné vlády v pobaltských štátoch, ktoré podporujú spoločný postup proti bezpečnostným hrozbám, sú dôležité pri rozhodovaní o sankciách, pomoci Ukrajine aj posilňovaní ochrany hraníc Aliancie.
Lotyšské voľby zároveň pripomínajú, že ruská vojna proti Ukrajine zostáva jednou z určujúcich tém európskej politiky. Aj tam, kde sa nevedú boje, vplýva na volebné kampane, fungovanie koalícií a dôveru občanov v schopnosť štátu zaistiť bezpečnosť.
Ak sa potvrdí predpokladaný výsledok, Andris Kulbergs získa silný mandát pokračovať v politike pevnej podpory Ukrajiny a úzkej spolupráce s partnermi v EÚ a NATO. O konečnom rozložení síl však rozhodnú až sobotňajšie voľby a následné rokovania o novej vláde.
